अ॒जाश्वः॑ पशु॒पा वाज॑पस्त्यो धियंजि॒न्वो भुव॑ने॒ विश्वे॒ अर्पि॑तः। अष्ट्रां॑ पू॒षा शि॑थि॒रामु॒द्वरी॑वृजत्सं॒चक्षा॑णो॒ भुव॑ना दे॒व ई॑यते ॥२॥
ajāśvaḥ paśupā vājapastyo dhiyaṁjinvo bhuvane viśve arpitaḥ | aṣṭrām pūṣā śithirām udvarīvṛjat saṁcakṣāṇo bhuvanā deva īyate ||
अ॒जऽअ॑श्वः। प॒शु॒ऽपाः। वाज॑ऽपस्त्यः। धि॒य॒म्ऽजि॒न्वः। भुव॑ने। विश्वे॑। अर्पि॑तः। अष्ट्रा॑म्। पू॒षा। शि॒थि॒राम्। उ॒त्ऽवरी॑वृजत्। स॒म्ऽचक्षा॑णः। भुव॑ना। दे॒वः। ई॒य॒ते॒ ॥२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर विद्वान् जन क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
वाजस्पत्यः धियञ्जिन्वः
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनर्विद्वान् किं कुर्य्यादित्याह ॥
हे मनुष्या ! योऽजाश्वः पशुपा वाजपस्त्यो धियंजिन्वो विश्वे भुवनेऽर्पितः पूषा शिथिरामष्ट्रां भुवना च सञ्चक्षाणो देव ईयत उद्वरीवृजत्तं यूयं सेवध्वम् ॥२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
What should an enlightened man do-is told.
O men ! you should serve that nourisher of men, who has many goats and horses and is the protector of all animals, has many kinds of good materials at his home, is satisfier of intellect and is dedicated to bring about the welfare of the world. He, being enlightened, goes all out seeing the lax or firm ( pervasive) arrangement of things and homes and preaching about the ideal state of affairs and giving up all evils.
