उ॒त द्या॑वापृथिवी क्ष॒त्रमु॒रु बृ॒हद्रो॑दसी शर॒णं सु॑षुम्ने। म॒हस्क॑रथो॒ वरि॑वो॒ यथा॑ नो॒ऽस्मे क्षया॑य धिषणे अने॒हः ॥३॥
uta dyāvāpṛthivī kṣatram uru bṛhad rodasī śaraṇaṁ suṣumne | mahas karatho varivo yathā no sme kṣayāya dhiṣaṇe anehaḥ ||
उ॒त। द्या॒वा॒पृ॒थि॒वी॒ इति॑। क्ष॒त्रम्। उ॒रु। बृ॒हत्। रो॒द॒सी॒ इति॑। श॒र॒णम्। सु॒सु॒म्ने॒ इति॑ सुऽसुम्ने। म॒हः। क॒र॒थः॒। वरि॑वः। यथा॑। नः॒। अ॒स्मे इति॑। क्षया॑य। धि॒ष॒णे॒ इति॑। अ॒ने॒हः ॥३॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर विद्वान् जन किसके तुल्य क्या करें, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
'क्षत्रं, शरणं, वरिवः, अनेहः'
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनर्विद्वांसः किंवत्किं कुर्य्युरित्याह ॥
हे अध्यापकोपदेशकौ ! युवां यथा रोदसी सुषुम्ने धिषणे द्यावापृथिवी न उरु बृहच्छरणं क्षत्रं कुरुतस्तथा महो वरिव उताऽनेहोऽस्मे क्षयाय करथः कुर्य्यातम् ॥३॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
What should the enlightened men do like whom―is told.
O teachers and preachers ! as electricity and earth, which are performers of many works, accomplishers of good happiness, upholders, give us great and vast shelter, kingdom or wealth, in the same manner, give us great service, (use) and and inviolable dealing-worth preserving for our proper habitation.
