ऊ॒र्जो नपा॑तं॒ स हि॒नायम॑स्म॒युर्दाशे॑म ह॒व्यदा॑तये। भुव॒द्वाजे॑ष्ववि॒ता भुव॑द्वृ॒ध उ॒त त्रा॒ता त॒नूना॑म् ॥२॥
ūrjo napātaṁ sa hināyam asmayur dāśema havyadātaye | bhuvad vājeṣv avitā bhuvad vṛdha uta trātā tanūnām ||
ऊर्जः। नपा॑तम्। सः। हि॒न। अ॒यम्। अ॒स्म॒ऽयुः। दाशे॑म। ह॒व्यऽदा॑तये। भुव॑त्। वाजे॑षु। अ॒वि॒ता। भुव॑त्। वृ॒धः। उ॒त। त्रा॒ता। त॒नूना॑म् ॥२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर राजा और प्रजाजन परस्पर कैसे वर्तें, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
अविता-वृधः-त्राता
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुना राजप्रजाजनाः परस्परं कथं वर्तेरन्नित्याह ॥
हे मनुष्या ! योऽयमस्मयुर्हव्यदातयेऽविता भुवद्वाजेष्वविता भुवत् वृधो रक्षको भुवदुत तनूनां त्राता भुवत् तमूर्जो नपातं संरक्ष्य वयं सुखं दाशेम स हिनाऽस्मभ्यं सुखं दद्यात् ॥२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
How should the kings and their subjects deal with one another-is told.
O men ! let us protect that king, who, desires or loves us, who is our protector in the battles and otherwise, for giving what is worth-giving, who is our guardian and source of our strength, who is savior of our bodies and who does not allow our strength to decay. Let us bestow happiness on him and let him give happiness and joy to us.
