प्र॒स्तो॒क इन्नु राध॑सस्त इन्द्र॒ दश॒ कोश॑यी॒र्दश॑ वा॒जिनो॑ऽदात्। दिवो॑दासादतिथि॒ग्वस्य॒ राधः॑ शाम्ब॒रं वसु॒ प्रत्य॑ग्रभीष्म ॥२२॥
prastoka in nu rādhasas ta indra daśa kośayīr daśa vājino dāt | divodāsād atithigvasya rādhaḥ śāmbaraṁ vasu praty agrabhīṣma ||
प्र॒स्तो॒कः। इत्। नु। राध॑सः। ते॒। इ॒न्द्र॒। दश॑। कोश॑यीः। दश॑। वा॒जिनः॑। अ॒दा॒त्। दिवः॑ऽदासात्। अ॒ति॒थि॒ऽग्वस्य॑। राधः॑। शा॒म्ब॒रम्। वसु॑। प्रति॑। अ॒ग्र॒भी॒ष्म॒ ॥२२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर वे राजा और प्रजाजन परस्पर कैसा वर्त्ताव करें, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
प्रस्तोक का प्रभु के प्रति स्वा अर्पण
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तौ राजप्रजाजनौ परस्परं कथं वर्तेयातामित्याह ॥
हे इन्द्र ! यस्ते वाजिनो राधसो दश कोशयीः प्रस्तोकोऽदात्। दशगुणं सम्पादयति यदतिथिग्वस्य दिवोदासात् प्राप्तं राधः शाम्बरं वसु च वयं प्रत्यग्रभीष्म तदिन्नु भवानस्मभ्यं प्रयच्छतु तदिन्नु वयं तुभ्यं दद्याम ॥२२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
How should the king and his subjects deal with one another—is told.
O Indra (king ) ! endowed with great wealth and full of splendor like the sun, your admirer gives ten plots full of wealth and abundant foodstuffs and he makes it tenfold. We get from the giver of light for a hospitable man-wealth and good water from the cloud. Give that to us and we may give the same to you.
