आ॒सु ष्मा॑ णो मघवन्निन्द्र पृ॒त्स्व१॒॑स्मभ्यं॒ महि॒ वरि॑वः सु॒गं कः॑। अ॒पां तो॒कस्य॒ तन॑यस्य जे॒ष इन्द्र॑ सू॒रीन्कृ॑णु॒हि स्मा॑ नो अ॒र्धम् ॥१८॥
āsu ṣmā ṇo maghavann indra pṛtsv asmabhyam mahi varivaḥ sugaṁ kaḥ | apāṁ tokasya tanayasya jeṣa indra sūrīn kṛṇuhi smā no ardham ||
आ॒सु। स्म॒। नः॒। म॒घ॒ऽव॒न्। इ॒न्द्र॒। पृ॒त्ऽसु। अ॒स्मभ्य॑म्। महि॑। वरि॑वः। सु॒ऽगम्। क॒रिति॑ कः। अ॒पाम्। तो॒कस्य॑। तन॑यस्य। जे॒षे। इन्द्र॑। सू॒रीन्। कृ॒णु॒हि। स्म॒। नः॒। अ॒र्धम् ॥१८॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर राजा और प्रजाजनों को निरन्तर क्या करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
संग्राम विजय
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुना राजप्रजाजनैः सततं किमनुष्ठेयमित्याह ॥
हे मघवनिन्द्र ! त्वमासु पृत्स्वस्मभ्यं महि सुगं वरिवः कः, नोऽस्मान्त्स्मा विजयिनः कः। हे इन्द्र ! त्वमपां तोकस्य तनस्य बोधाय शत्रूञ्जेषे नोऽस्मान्त्सूरीनर्धं स्मा कृणुहि ॥१८॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
That should the rulers and their subject do-is told.
O opulent king ! destroyer of miseries, in these armies of brave persons, make great service easy or easily accessible to us. Make us victorious in the battles. O giver of all wealth, make us-who are learned persons well-versed in the millitary science very prosperous in order to conquer your enemies and spread education among the progeny of his subjects, whether infants or grown up.
