इन्द्र॒ तुभ्य॒मिन्म॑घवन्नभूम व॒यं दा॒त्रे ह॑रिवो॒ मा वि वे॑नः। नकि॑रा॒पिर्द॑दृशे मर्त्य॒त्रा किम॒ङ्ग र॑ध्र॒चोद॑नं त्वाहुः ॥१०॥
indra tubhyam in maghavann abhūma vayaṁ dātre harivo mā vi venaḥ | nakir āpir dadṛśe martyatrā kim aṅga radhracodanaṁ tvāhuḥ ||
इन्द्र॑। तुभ्य॑म्। इत्। म॒घ॒ऽव॒न्। अ॒भू॒म॒। व॒यम्। दा॒त्रे। ह॒रि॒ऽवः॒। मा। वि। वे॒नः॒। नकिः॑। आ॒पिः। द॒दृ॒शे॒। म॒र्त्य॒ऽत्रा। किम्। अ॒ङ्ग। र॒ध्र॒ऽचोद॑नम्। त्वा॒। आ॒हुः ॥१०॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अब राजा और प्रजाजन परस्पर कहाँ प्रेरणा करें, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
नकि: आपिः ददृशेमर्त्यत्रा
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अथ राजप्रजाजनाः परस्परं कुत्र प्रेरययेयुरित्याह ॥
हे अङ्ग हरिवो मघवन्निन्द्र ! दात्रे तुभ्यमिद्दातारो वयमभूम त्वमस्मान्मा वि वेन आपिः सन्नहं भवन्तं विरुद्धदृष्ट्या नकिर्ददृशे मर्त्यत्रा किमिच्छसि यतो रध्रचोदनं त्वा विद्वांस आहुस्तस्माद् वयं त्वाश्रयेम ॥१०॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Where should the king and his subjects urge upon one another-is told.
O very dear wealthy king ! you have many admirable men as your assistants or followers, let me be liberal donors to you, who are giver of happiness. Please do not look down upon us. Let me be like your kith and kin and may not look upon you adversely. What do you desire among men. Because the enlightened persons call you impeller for the acquirement of wealth, therefore, we take shelter in you.
