दू॒राच्चि॒दा व॑सतो अस्य॒ कर्णा॒ घोषा॒दिन्द्र॑स्य तन्यति ब्रुवा॒णः। एयमे॑नं दे॒वहू॑तिर्ववृत्यान्म॒द्र्य१॒॑गिन्द्र॑मि॒यमृ॒च्यमा॑ना ॥२॥
dūrāc cid ā vasato asya karṇā ghoṣād indrasya tanyati bruvāṇaḥ | eyam enaṁ devahūtir vavṛtyān madryag indram iyam ṛcyamānā ||
दू॒रात्। चि॒त्। आ। व॒स॒तः॒। अ॒स्य॒। कर्णा॑। घोषा॑त्। इन्द्र॑स्य। त॒न्य॒ति॒। ब्रु॒वा॒णः। आ। इ॒यम्। ए॒न॒म्। दे॒वऽहू॑तिः। व॒वृ॒त्या॒त्। म॒द्र्य॑क्। इन्द्र॑म्। इ॒यम्। ऋ॒च्यमा॑ना ॥२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर मनुष्य क्या ग्रहण करके सेवा करें, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
स्तुति व प्रभु प्रियता
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनर्मनुष्याः किं गृहीत्वा सेवेयुरित्याह ॥
हे मनुष्या ! यस्यास्येन्द्रस्य दूराच्चिद्वसतः कर्णा घोषाद्य आतन्यति या देवहूतिरियमेनमिन्द्रमाऽऽववृत्यादियमृच्यमाना यश्च मद्र्यग् ब्रुवाणस्तं ववृत्यात् तं ताञ्च यूयं सेवध्वम् ॥२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Taking what should men serve-is told.
O men ! serve that good king, who even when living at a distance hears the call made with cultured speech, whom this appeal admired of highly learned persons moves, as he is the possessor of great wealth and this much praised speech moves a man like me who preaches truth. You should serve that enlightened and sympathetic king and those good scholars who appeal to him.
