आ यस्मि॒न्हस्ते॒ नर्या॑ मिमि॒क्षुरा रथे॑ हिर॒ण्यये॑ रथे॒ष्ठाः। आ र॒श्मयो॒ गभ॑स्त्योः स्थू॒रयो॒राध्व॒न्नश्वा॑सो॒ वृष॑णो युजा॒नाः ॥२॥
ā yasmin haste naryā mimikṣur ā rathe hiraṇyaye ratheṣṭhāḥ | ā raśmayo gabhastyoḥ sthūrayor ādhvann aśvāso vṛṣaṇo yujānāḥ ||
आ। यस्मि॑न्। हस्ते॑। नर्याः॑। मि॒मि॒क्षुः। आ। रथे॑। हि॒र॒ण्यये॑। र॒थे॒ऽस्थाः। आ। र॒श्मयः॑। गभ॑स्त्योः। स्थू॒रयोः॑। आ। अध्व॑न्। अश्वा॑सः। वृष॑णः। यु॒जा॒नाः ॥२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर वह राजा क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
'हिरण्यय रथ का सारथि' प्रभु
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनः स राजा किं कुर्यादित्याह ॥
हे मनुष्या ! इन्द्रस्य यस्मिन् हस्ते रश्मय आ मिमिक्षुरिव नर्याः शस्त्रास्त्राणि यस्य हिरण्यये रथे रथेष्ठाः स्थूरयोर्गभस्त्योः शस्त्रास्त्राणि सन्ति यस्य यानेषु वृषणोऽश्वास आ युजाना अध्वन् यानान्या गमयन्ति ते सुखैर्जनाना मिमिक्षुः ॥२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
What should a king do-is again told.
O men ! in the hands of which Indra (king) there are reins in whose splendid car there are seated many heroes in whose strong arms there are arms and missiles like the rays of the sun which are useful for men and in whose vehicles great articles like electricity etc. are harnessed like mighty horses which lead on towards the path, such a king can bestow happiness upon the people.
