ए॒तत्यत्त॑ इन्द्रि॒यम॑चेति॒ येनाव॑धीर्व॒रशि॑खस्य॒ शेषः॑। वज्र॑स्य॒ यत्ते॒ निह॑तस्य॒ शुष्मा॑त्स्व॒नाच्चि॑दिन्द्र पर॒मो द॒दार॑ ॥४॥
etat tyat ta indriyam aceti yenāvadhīr varaśikhasya śeṣaḥ | vajrasya yat te nihatasya śuṣmāt svanāc cid indra paramo dadāra ||
ए॒तत्। त्यत्। ते॒। इ॒न्द्रि॒यम्। अ॒चे॒ति॒। येन॑। अव॑धीः। व॒रऽशि॑खस्य। शेषः॑। वज्र॑स्य। यत्। ते॒। निऽह॑तस्य। शुष्मा॑त्। स्व॒नात्। चि॒त्। इ॒न्द्र॒। प॒र॒मः। द॒दार॑ ॥४॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर राजा और प्रजा को कैसा वर्त्ताव करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
वरशिख के सन्तान का उच्छेद
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनाराजप्रजाः कथं वर्तेरन्नित्याह ॥
हे इन्द्र ! परमो भवान् यद्ददार त्यदेतत्ते वज्रस्य सकाशान्निहतस्येन्द्रियमचेति येन वरशिखस्य ते शेषस्त्वमवधीर्विद्युच्चिच्छुष्मात् स्वनाद्भाययति तथैव त्वं दुष्टान्त्सभयान् कुर्याः ॥४॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
How should the kings and their subjects deal with one another—is told.
O king ! full of splendor like the sun, and having good Shikha when you who are great in might pierce, by the force of your descending electric weapon, at the mere sight, even the boldest of the foes, is demolished or becomes senseless. Always terrify the wicked by your might.
