त्वं धुनि॑रिन्द्र॒ धुनि॑मतीर्ऋ॒णोर॒पः सी॒रा न स्रव॑न्तीः। प्र यत्स॑मु॒द्रमति॑ शूर॒ पर्षि॑ पा॒रया॑ तु॒र्वशं॒ यदुं॑ स्व॒स्ति ॥१२॥
tvaṁ dhunir indra dhunimatīr ṛṇor apaḥ sīrā na sravantīḥ | pra yat samudram ati śūra parṣi pārayā turvaśaṁ yaduṁ svasti ||
त्वम्। धुनिः॑। इ॒न्द्र॒। धुनि॑ऽमतीः। ऋ॒णोः। अ॒पः। सी॒राः। न। स्रव॑न्तीः। प्र। यत्। स॒मु॒द्रम्। अति॑। शू॒र॒। पर्षि॑। पा॒रय॑। तु॒र्वश॑म्। यदु॑म्। स्व॒स्ति ॥१२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर वह क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
सीराः न स्त्रवन्तीः
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनाः स किं कुर्यादित्याह ॥
हे इन्द्र ! धुनिस्त्वं धुनिमतीः सीरा अपः स्रवन्तीः समुद्रं न स्वस्त्यृणोः। हे शूर ! यद् यस्त्वं तुर्वशं यदुं प्रति पर्षि स त्वमस्मान् पारया ॥१२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
What should a man do is further told.
O king ! protector and nourisher of all, you being shaker of your foes, please and satisfy your subjects, who make sound expressing some discontent. They come to you which are like the nerves as rivers flowing towards the sea, make them happy. Take us across the river of misery, as you take a person who is under your control or obedient to you and an industrious person beyond misery and make them enjoy happiness.
