ए॒वेन्द्रा॒ग्निभ्या॒महा॑वि ह॒व्यं शू॒ष्यं॑ घृ॒तं न पू॒तमद्रि॑भिः। ता सू॒रिषु॒ श्रवो॑ बृ॒हद्र॒यिं गृ॒णत्सु॑ दिधृत॒मिषं॑ गृ॒णत्सु॑ दिधृतम् ॥६॥
evendrāgnibhyām ahāvi havyaṁ śūṣyaṁ ghṛtaṁ na pūtam adribhiḥ | tā sūriṣu śravo bṛhad rayiṁ gṛṇatsu didhṛtam iṣaṁ gṛṇatsu didhṛtam ||
ए॒व। इ॒न्द्रा॒ग्निऽभ्या॑म्। अहा॑। वि। ह॒व्यम्। शू॒ष्य॑म्। घृतम्। न। पू॒तम्। अद्रि॑ऽभिः। ता। सू॒रिषु॑। श्रवः॑। बृ॒हत्। र॒यिम्। गृ॒णत्ऽसु॑। दि॒धृ॒त॒म्। इष॑म्। गृ॒णत्ऽसु॑। दि॒धृ॒त॒म् ॥६॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
श्रवः, रयिं, इषम्
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
हे मनुष्या ! याभ्यामिन्द्राग्निभ्यामहाऽद्रिभिर्घृतन्न पूतं हव्यं शूष्यं श्रवो जायते गृणत्सु सूरिषु बृहद्रयिं यौ दिधृतं सूरिषु गृणत्स्विषं वि दिधृतं ता एव यथावद्वेदितव्यौ ॥६॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The subject of scholar's duties are highlighted.
O men ! you should know well the sun and fire by which days are upheld and with the help of the clouds, food materials are produced. They are worthy of acceptance, the pure and invigorating like the clarified butter. They uphold great wealth among the praising enlightened persons which uphold (distribute. Ed.) food among the singing and praising men.
