उ॒रु वां॒ रथः॒ परि॑ नक्षति॒ द्यामा यत्स॑मु॒द्राद॒भि वर्त॑ते वाम्। मध्वा॑ माध्वी॒ मधु॑ वां प्रुषाय॒न्यत्सीं॑ वां॒ पृक्षो॑ भु॒रज॑न्त प॒क्वाः ॥५॥
uru vāṁ rathaḥ pari nakṣati dyām ā yat samudrād abhi vartate vām | madhvā mādhvī madhu vām pruṣāyan yat sīṁ vām pṛkṣo bhurajanta pakvāḥ ||
उ॒रु। वा॒म्। रथः॑। परि॑। न॒क्ष॒ति॒। द्याम्। आ। यत्। स॒मु॒द्रात्। अ॒भि। वर्त॑ते। वा॒म्। मध्वा॑। मा॒ध्वी॒ इति॑। मधु॑। वा॒म्। प्रु॒षा॒य॒न्। यत्। सी॒म्। वा॒म्। पृक्षः॑। भु॒रज॑न्त। प॒क्वाः ॥५॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
द्युलोक की ओर
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
हे अध्यापकोपदेशकौ ! यो वां रथो द्यामुरु परि नक्षति यद्यो वां समुद्रादभ्या वर्त्तते वां माध्वी मध्वा मधु सीम्भुरजन्त यद्ये पृक्षः पक्वा वां प्रुषायँस्तान् विदुषो युवां सम्पादयेतम् ॥५॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The same subject is continued.
O teachers and preachers ! your vehicles (in the form of aircraft etc.) travel widely around the heaven and earth and take you even in the firmament or ocean. Your policy and you, both are of sweet temperament, spread sweetness all around i.e. make the atmosphere full of sweetness. Those your kith and kin of mature understanding or age, who come to you, endow them with full knowledge.
