इ॒मा इन्द्रं॒ वरु॑णं मे मनी॒षा अग्म॒न्नुप॒ द्रवि॑णमि॒च्छमा॑नाः। उपे॑मस्थुर्जो॒ष्टार॑इव॒ वस्वो॑ र॒घ्वीरी॑व॒ श्रव॑सो॒ भिक्ष॑माणाः ॥९॥
imā indraṁ varuṇam me manīṣā agmann upa draviṇam icchamānāḥ | upem asthur joṣṭāra iva vasvo raghvīr iva śravaso bhikṣamāṇāḥ ||
इ॒माः। इन्द्र॑म्। वरु॑णम्। मे॒। म॒नी॒षाः। अग्म॑न्। उप॑। द्रवि॑णम्। इ॒च्छमा॑नाः। उप॑। ई॒म्। अ॒स्थुः॒। जो॒ष्टारः॑ऽइव। वस्वः॑। र॒घ्वीःऽइ॑व। श्रव॑सः। भिक्ष॑माणाः ॥९॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अब राजा और प्रजा के कर्त्तव्य विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
धन व ज्ञान [धन] की प्राप्ति
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अथ राजाप्रजाकृत्यमाह ॥
हे राजन् ! या इमाः कुमार्यो ब्रह्मचारिण्यो मे मनीषा इवेन्द्रं द्रविणं वरुणमिच्छमाना अध्यापिका अग्मन् जोष्टारइव वस्व उपास्थुरीं श्रवसो रघ्वीरिव भिक्षमाणा अध्यापिका उप तस्थुस्ता एव प्रवरा जायन्ते ॥९॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The duties of the rulers and their subjects are told.
O king! those Brahmacharines (the virgins taking a vow of celibacy) who approach their teachers with great desire (of wisdom etc.), wealth, reputation and good temperament, become very good like my intellects (by coming in contact with the wise). As men serving wealthy persons get wealth, so Brahmacharinis of tender age beg alms who go to their teachersses, and become exalted.
