रथं॒ चे च॒क्रुः सु॒वृतं॑ सु॒चेत॒सोऽवि॑ह्वरन्तं॒ मन॑स॒स्परि॒ ध्यया॑। ताँ ऊ॒ न्व१॒॑स्य सव॑नस्य पी॒तय॒ आ वो॑ वाजा ऋभवो वेदयामसि ॥२॥
rathaṁ ye cakruḥ suvṛtaṁ sucetaso vihvarantam manasas pari dhyayā | tām̐ ū nv asya savanasya pītaya ā vo vājā ṛbhavo vedayāmasi ||
रथ॑म्। ये। च॒क्रुः। सु॒ऽवृत॑म्। सु॒ऽचेत॑सः। अवि॑ऽह्वरन्तम्। मन॑सः। परि॑। ध्यया॑। तान्। ऊ॒म् इति॑। नु। अ॒स्य। सव॑नस्य। पी॒तये॑। आ। वः॒। वा॒जाः॒। ऋ॒भ॒वः॒। वे॒द॒या॒म॒सि॒ ॥२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
शोभन-गति अकुटिल रथ
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
हे वाजा ऋभवो ! ये वोऽस्य सनवस्य पीतये सुचेतसो मनसो ध्ययाविह्वरन्तं सुवृतं रथं परि चक्रुर्यान् वयमावेदयामसि तान्नू यूयं सद्यः परिगृह्णीत ॥२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The technology is highlighted.
O wisemen ! you possess practical knowledge of handicrafts. We invoke you respectfully because you are the wise sages and by meditation make a well-manufactured undeviating car (in the form of aircraft etc.). We give you lips or give special instructions about it to make this science of engineering perfect. Grasp this knowledge thoroughly from all sides.
