प्रा॒तः सु॒तम॑पिबो हर्यश्व॒ माध्य॑न्दिनं॒ सव॑नं॒ केव॑लं ते। समृ॒भुभिः॑ पिबस्व रत्न॒धेभिः॒ सखीँ॒र्याँ इ॑न्द्र चकृ॒षे सु॑कृ॒त्या ॥७॥
prātaḥ sutam apibo haryaśva mādhyaṁdinaṁ savanaṁ kevalaṁ te | sam ṛbhubhiḥ pibasva ratnadhebhiḥ sakhīm̐r yām̐ indra cakṛṣe sukṛtyā ||
प्रा॒तरिति॑। सु॒तम्। अ॒पि॒बः॒। ह॒रि॒ऽअ॒श्व॒। माध्य॑न्दिनम्। सव॑नम्। केव॑लम्। ते॒। सम्। ऋ॒भुऽभिः॑। पि॒ब॒स्व॒। र॒त्न॒ऽधेभिः॑। सखी॒न्। यान्। इ॒न्द्र॒। च॒कृ॒षे। सु॒ऽकृ॒त्या ॥७॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
तीनों सवनों में सोमपान
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
हे हर्य्यश्वेन्द्र ! त्वं सुकृत्या यान् सखीञ्चकृषे तै रत्नधेभिर्ऋभुभिः सह प्रातः सुतं माध्यन्दिनं केवलं सवनमपिबः सम्पिबस्वैवं ते ध्रुवं ते कल्याणं भवेत् ॥७॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The same subject is continued.
O king ! giver of much wealth your steads are beautiful and speedy, added with the wise men. You make your friends because of their good deeds. They are in fact upholders of jewels of noble virtues. They take milk in the morning and well-cooked pure and juicy food at noon. In this way, you get abiding happiness and health.
