धि॒षा यदि॑ धिष॒ण्यन्तः॑ सर॒ण्यान्त्सद॑न्तो॒ अद्रि॑मौशि॒जस्य॒ गोहे॑। आ दु॒रोषाः॑ पा॒स्त्यस्य॒ होता॒ यो नो॑ म॒हान्त्सं॒वर॑णेषु॒ वह्निः॑ ॥६॥
dhiṣā yadi dhiṣaṇyantaḥ saraṇyān sadanto adrim auśijasya gohe | ā duroṣāḥ pāstyasya hotā yo no mahān saṁvaraṇeṣu vahniḥ ||
धि॒षा। यदि॑। धि॒ष॒ण्यन्तः॑। स॒र॒ण्यान्। सद॑न्तः। अद्रि॑म्। औ॒शिजस्य॑। गोहे॑। आ। दु॒रोषाः॑। पा॒स्त्यस्य॑। होता॑। यः। नः॒। म॒हान्। स॒म्ऽवर॑णेषु। वह्निः॑ ॥६॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अब राजा के साथ प्रजाजनों के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
संवरणेषु वह्निः
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अथ राज्ञा सह प्रजाजनविषयमाह ॥
हे मनुष्या ! यो नः पास्त्यस्य संवरणेषु वह्निरिव महान् दुरोषा होता भवेद्यदि तमद्रिमिवौशिजस्य गोहे धिषण्यन्तः सरण्यानासदन्तो धिषा यूयं गृह्णीत तर्हि युष्मान्त्सर्वं सुखम्प्राप्नुयात् ॥६॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The kings method of dealing with his subjects is pointed out.
O men ! if you want to enjoy happiness, admire and appreciate the dealings of a liberal donor, who is great like fire in dealings with a person living a decent house, is devoid of anger, benevolent like the cloud, and son of a man desiring the welfare of all, you give shelter to those who come to you for the purpose.
