म॒हाँ आ॑दि॒त्यो नम॑सोप॒सद्यो॑ यात॒यज्ज॑नो गृण॒ते सु॒शेवः॑। तस्मा॑ ए॒तत्पन्य॑तमाय॒ जुष्ट॑म॒ग्नौ मि॒त्राय॑ ह॒विरा जु॑होत॥
mahām̐ ādityo namasopasadyo yātayajjano gṛṇate suśevaḥ | tasmā etat panyatamāya juṣṭam agnau mitrāya havir ā juhota ||
म॒हान्। आ॒दि॒त्यः। नम॑सा। उ॒प॒ऽसद्यः॑। या॒त॒यत्ऽज॑नः। गृ॒ण॒ते। सु॒ऽशेवः॑। तस्मै॑। ए॒तत्। पन्य॑ऽतमाय। जुष्ट॑म्। अ॒ग्नौ। मि॒त्राय॑। ह॒विः। आ। जु॒हो॒त॒॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अब मित्र के लिये प्रिय पदार्थ देने को अगले मन्त्र में कहते हैं।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
नमसोपसद्य-यातयज्जन
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अथ मित्राय प्रियपदार्थान् दातुमाह।
हे मनुष्या य आदित्य इव महान् सुशेवो यातयज्जनो नमसोपसद्यो भवेद्यं सर्वे गृणते तस्मै पन्यतमाय मित्रायाऽग्नौ हविरिवैतज्जुष्टं हविरा जुहोत ॥५॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Good and the choicest things should be offered to good friends.
O men! approach a great person with reverence who is illuminator of good virtues, like the sun. He urges upon men to do good deeds. He is admired by all, as he gives good happiness. Offer to such a great man, good food, as oblation are offered to the fire, is praiseworthy, because he is like the Prana (vital energy).
