न साय॑कस्य चिकिते जनासो लो॒धं न॑यन्ति॒ पशु॒ मन्य॑मानाः। नावा॑जिनं वा॒जिना॑ हासयन्ति॒ न ग॑र्द॒भं पु॒रो अश्वा॑न्नयन्ति॥
na sāyakasya cikite janāso lodhaṁ nayanti paśu manyamānāḥ | nāvājinaṁ vājinā hāsayanti na gardabham puro aśvān nayanti ||
न। साय॑कस्य। चि॒कि॒ते॒। ज॒ना॒सः॒। लो॒धम्। न॒य॒न्ति॒। पशु॑। मन्य॑मानाः। न। अवा॑जिनम्। वा॒जिना॑। हा॒स॒य॒न्ति॒। न। ग॒र्द॒भम्। पु॒रः। अश्वा॑त्। न॒य॒न्ति॒॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
'सायक' प्रभु का स्मरण
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह।
हे राजन् ! ये ते जनासो लोधं न नयन्ति पशु मन्यमाना वाजिना अवाजिनं न हासयन्ति। अश्वात्पुरो गर्द्दभं न नयन्ति ता सायकस्य दानेन युक्तान् कर्त्तुं भवान् चिकिते ॥२३॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The duties of the rulers are dealt.
O king ! your men who while fighting do not mind the trouble caused by arrows and arms, and drive away a greedy enemy deeming him like an animal. They do not fight in the battle while riding on the horse back with those who have no horses, and do not lead an ass (inferior horse) in preference to a good horse. Such people should be supplied with good arrows and other weaponry arms.
