तृ॒तीये॑ धा॒नाः सव॑ने पुरुष्टुत पुरो॒ळाश॒माहु॑तं मामहस्व नः। ऋ॒भु॒मन्तं॒ वाज॑वन्तं त्वा कवे॒ प्रय॑स्वन्त॒ उप॑ शिक्षेम धी॒तिभिः॑॥
tṛtīye dhānāḥ savane puruṣṭuta puroḻāśam āhutam māmahasva naḥ | ṛbhumantaṁ vājavantaṁ tvā kave prayasvanta upa śikṣema dhītibhiḥ ||
तृ॒तीये॑। धा॒नाः। सव॑ने। पु॒रु॒ऽस्तु॒त॒। पु॒रो॒ळाश॑म्। आऽहु॑तम्। म॒म॒ह॒स्व॒। नः॒। ऋ॒भु॒ऽमन्त॑म्। वाज॑ऽवन्तम्। त्वा॒। क॒वे॒। प्रय॑स्वन्तः। उप॑। शि॒क्षे॒म॒। धी॒तिऽभिः॑॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अब अध्यापक के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
तृतीय सवन में
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अथाऽध्यापकविषयमाह।
हे पुरुष्टुत कवे ! प्रयस्वन्तो वयं धीतिभिस्तृतीये सवने पुरोळाशं धाना ऋभुमन्तं वाजवन्तमाहुतं त्वोपशिक्षेम स त्वं नो मामहस्व ॥६॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The duty of a teacher is stated.
O wise men ! praised by many, let us be industrious, and teach you in the evening session of the Yaina in a practical manner with our fingers. You are useful, like the barley rotis etc., and have many wisemen associated with you and possess various kinds of food materials. You should duly respect us like your teachers.
