पू॒र्वीर॑स्य नि॒ष्षिधो॒ मर्त्ये॑षु पु॒रू वसू॑नि पृथि॒वी बि॑भर्ति। इन्द्रा॑य॒ द्याव॒ ओष॑धीरु॒तापो॑ र॒यिं॑ र॑क्षन्ति जी॒रयो॒ वना॑नि॥
pūrvīr asya niṣṣidho martyeṣu purū vasūni pṛthivī bibharti | indrāya dyāva oṣadhīr utāpo rayiṁ rakṣanti jīrayo vanāni ||
पू॒र्वीः। अ॒स्य॒। निः॒ऽसि॑धः॑। मर्त्ये॑षु। पु॒रु। वसू॑नि। पृ॒थि॒वी। बि॒भ॒र्ति॒। इन्द्रा॑य। द्यावः॑। ओष॑धीः। उ॒त। आपः॑। र॒यिम्। र॒क्ष॒न्ति॒। जी॒रयः॑। वना॑नि॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
प्रभु की निषेधाज्ञाएँ
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह।
हे मनुष्यो ये जीरयोऽस्य मर्त्येषु पूर्वीर्निष्षिधो रक्षन्ति पुरू वसूनि पृथिवीव यो बिभर्त्ति द्याव इन्द्राय रयिं वनानि च उताप्याप ओषधी रक्षन्तीव राज्यं बिभर्त्ति स एव राजा भवितुमर्हति ॥५॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The duties and functions of the rulers are emphasized.
O men! he alone deserves to be a king. under whose supervision, well experienced men always preserve and protect the traditional activities, because they lead to accomplishments, like the earth upholds various kinds of wealth. The wealth and resources support the kingdom like the light of the Sun, Soma waters and Pranas (vital airs). and other plants: The forests preserve wealth of life for prosperity.
