प्र पी॑पय वृषभ॒ जिन्व॒ वाजा॒नग्ने॒ त्वं रोद॑सी नः सु॒दोघे॑। दे॒वेभि॑र्देव सु॒रुचा॑ रुचा॒नो मा नो॒ मर्त॑स्य दुर्म॒तिः परि॑ ष्ठात्॥
pra pīpaya vṛṣabha jinva vājān agne tvaṁ rodasī naḥ sudoghe | devebhir deva surucā rucāno mā no martasya durmatiḥ pari ṣṭhāt ||
प्र। पी॒प॒य॒। वृ॒ष॒भ॒। जिन्व॑। वाजा॑न्। अग्ने॑। त्वम्। रोद॑सी॒ इति॑। नः॒। सु॒दोघे॒ इति॑ सु॒ऽदोघे॑। दे॒वेभिः॑। दे॒व॒। सु॒ऽरुचा॑। रु॒चा॒नः। मा। नः॒। मर्त॑स्य। दुः॒ऽम॒तिः। परि॑। स्था॒त्॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
दुर्मति से दूर
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह।
हे वृषभाऽग्ने ! त्वं सुदोघे रोदसी सूर्य्य इव वाजान्नोऽस्मभ्यं पीपय। हे देव त्वं देवेभिः सुरुचा सह रुचानः सन्नोऽस्मान् प्र जिन्व यतो नो मर्त्तस्य दुर्मतिर्मा परिष्ठात् ॥६॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The theme of duties for learned is explained.
O learned person! you shine like the purifying fire endowed with physical and spiritual power. You build persons who are full of knowledge, grow like the sun heaven and earth which are fulfillers of our desires. O giver of divine virtues! satisfy or please us along with other enlightened persons and with brightness and love, so that their evil designs of any mortal may not prevail against us.
