शुचि॑र॒पः सू॒यव॑सा॒ अद॑ब्ध॒ उप॑ क्षेति वृ॒द्धव॑याः सु॒वीरः॑। नकि॒ष्टं घ्न॒न्त्यन्ति॑तो॒ न दू॒राद्य आ॑दि॒त्यानां॒ भव॑ति॒ प्रणी॑तौ॥
śucir apaḥ sūyavasā adabdha upa kṣeti vṛddhavayāḥ suvīraḥ | nakiṣ ṭaṁ ghnanty antito na dūrād ya ādityānām bhavati praṇītau ||
शुचिः॑। अ॒पः। सु॒ऽयव॑साः। अद॑ब्धः। उप॑। क्षे॒ति॒। वृ॒द्धऽव॑याः। सु॒ऽवीरः॑। नकिः॑। तम्। घ्न॒न्ति॒। अन्ति॑तः। न। दू॒रात्। यः। आ॒दि॒त्याना॑म्। भव॑ति। प्रऽनी॑तौ॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर कैसा राजा हो, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
जल व अन्न
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनः कीदृशो राजा भवेदित्याह।
यः शुचिरदब्धो राजा सुयवसा अप उपक्षेति। यो वृद्धवयाः सुवीर आदित्यानां प्रणीतौ वर्त्तमानो भवति तं नकिरन्तितो न दूरात् केऽपि घ्नन्ति ॥१३॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The attributes of an ideal ruler are mentioned.
The ruler who is pious, and not annoying to any one settles near the irrigation resources, where a good crop of food grains can be harvested, He enjoys longevity and follows. the policy of heroic and handsome persons, who follow strict celibacy and acquire knowledge. No body can hurt or kill him from adjacent or distant places.
