यो अ॑स्मै ह॒व्यैर्घृ॒तव॑द्भि॒रवि॑ध॒त्प्र तं प्रा॒चा न॑यति॒ ब्रह्म॑ण॒स्पतिः॑। उ॒रु॒ष्यती॒मंह॑सो॒ रक्ष॑ती रि॒षों॒३॒॑होश्चि॑दस्मा उरु॒चक्रि॒रद्भु॑तः॥
yo asmai havyair ghṛtavadbhir avidhat pra tam prācā nayati brahmaṇas patiḥ | uruṣyatīm aṁhaso rakṣatī riṣo ṁhoś cid asmā urucakrir adbhutaḥ ||
यः। अ॒स्मै॒। ह॒व्यैः। घृ॒तव॑त्ऽभिः। अवि॑धत्। प्र। तम्। प्रा॒चा। न॒य॒ति॒। ब्रह्म॑णः। पतिः॑। उ॒रु॒ष्यती॑म्। अंह॑सः। रक्ष॑ति। रि॒षः। अं॒होः। चित्। अ॒स्मै॒। उ॒रु॒ऽचक्रिः॑। अद्भु॑तः॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
उरुचक्रिरद्भुत:
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह।
य उरुचक्रिरद्भुतो ब्रह्मणस्पतिरस्मै घृतवद्भिर्हव्यैरविधत्तं प्राचा प्रणयत्यंहसो रक्षतीरिषो ह त्वास्मा अंहोरुरुष्यति स ईं सुखमाप्नोति ॥४॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The previous theme of ideal persons further moves.
A superbly active, endowed with wonderful virtues acts and nature, keeper of treasury always serves the scholars with materials like Ghee etc., and offerings. Through it, he accomplishes useful articles with his excellent knowledge and leads a noble life by giving up sins and by killing the wickeds and marauders. He also keeps away learned men from sinful acts and because of it achieves happiness.
