स वि॒द्वाँ अ॑पगो॒हं क॒नीना॑मा॒विर्भव॒न्नुद॑तिष्ठत्परा॒वृक्। प्रति॑ श्रो॒णः स्था॒द्व्य१॒॑नग॑चष्ट॒ सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार॥
sa vidvām̐ apagohaṁ kanīnām āvir bhavann ud atiṣṭhat parāvṛk | prati śroṇaḥ sthād vy anag acaṣṭa somasya tā mada indraś cakāra ||
सः। वि॒द्वान्। अ॒प॒ऽगो॒हम्। क॒नीना॑म्। आ॒विः। भव॑न्। उत्। अ॒ति॒ष्ठ॒त्। प॒रा॒ऽवृक्। प्रति॑। श्रो॒णः। स्था॒त्। वि। अ॒नक्। अ॒च॒ष्ट॒। सोम॑स्य। ता। मदे॑। इन्द्रः॑। च॒का॒र॒॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अब सूर्य के दृष्टान्त से विद्वान् के विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
अपंगु व अनन्ध 'परावृक्'
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अथ सूर्यदृष्टान्तेन विद्वद्विषयमाह।
यः श्रोणो विद्वानिन्द्रो यथा सोमस्य मध्ये कनीनामपगोहं परावृगाविर्भवन्नुदतिष्ठत्प्रतिष्ठाद्द्व्यनगचष्ट तथा मदे ता चकार स सर्वैः सत्करणीयः ॥७॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Here a scholar is compared with the Sun.
The sun and a scholar, both, make no discrimination and are accessible to all. Both uncover and discover the truth and secrets of the world. Going upwards, they get honor because they show the right path to the people for their happiness. They both are therefore to be recognized and respected.
