यः पु॒ष्पिणी॑श्च प्र॒स्व॑श्च॒ धर्म॒णाधि॒ दाने॒ व्य१॒॑वनी॒रधा॑रयः। यश्चास॑मा॒ अज॑नो दि॒द्युतो॑ दि॒व उ॒रुरू॒र्वाँ अ॒भितः॒ सास्यु॒क्थ्यः॑॥
yaḥ puṣpiṇīś ca prasvaś ca dharmaṇādhi dāne vy avanīr adhārayaḥ | yaś cāsamā ajano didyuto diva urur ūrvām̐ abhitaḥ sāsy ukthyaḥ ||
यः। पु॒ष्पिणीः॑। च॒। प्र॒ऽस्वः॑। च॒। धर्म॑णा। अधि॑। दाने॑। वि। अ॒वनीः॑। अधा॑रयः। यः। च॒। अस॑माः। अज॑नः। दि॒द्युतः॑। दि॒वः। उ॒रुः। ऊ॒र्वान्। अ॒भितः॑। सः। अ॒सि॒। उ॒क्थ्यः॑॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
सर्वनिर्माता प्रभु
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह।
हे जगदीश्वर यस्त्वं धर्मणा दाने पुष्पिणीश्च प्रस्वश्चावनीरध्यधारयः। योऽसमा दिद्युतो दिवोऽभितो व्यजनः। यश्चोरुरूर्वान् प्रकटयति सोऽस्माभिस्त्वमुक्थ्योऽसि ॥७॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The theme of learned persons still goes on.
With His righteousness, God holds and blesses the lands with various flowering and fruit giving-plantations and creepers. He illuminates varying thunderbolts and plants from all directions and creates specialty in them, which establishes, His mighty power and manifests many perishable things. He is, therefore, to be admired by all of us.
