जि॒ह्मं नु॑नुद्रेऽव॒तं तया॑ दि॒शासि॑ञ्च॒न्नुत्सं॒ गोत॑माय तृ॒ष्णजे॑। आ ग॑च्छन्ती॒मव॑सा चि॒त्रभा॑नवः॒ कामं॒ विप्र॑स्य तर्पयन्त॒ धाम॑भिः ॥
jihmaṁ nunudre vataṁ tayā diśāsiñcann utsaṁ gotamāya tṛṣṇaje | ā gacchantīm avasā citrabhānavaḥ kāmaṁ viprasya tarpayanta dhāmabhiḥ ||
जि॒ह्मम्। नु॒नु॒द्रे॒। अ॒व॒तम्। तया॑। दि॒शा। असि॑ञ्चन्। उत्स॑म्। गोत॑माय। तृ॒ष्णऽजे॑। आ। ग॒च्छ॒न्ति॒। ई॒म्। अव॑सा। चि॒त्रऽभा॑नवः। काम॑म्। विप्र॑स्य। त॒र्प॒य॒न्त॒। धाम॑ऽभिः ॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर वे किसके लिये क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
गोतम की तृष्णा का शमन
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्ते कस्मै किं कुर्य्युरित्युपदिश्यते ॥
यथा दातारोऽवतं जिह्ममुत्सं खनित्वा तृष्णजे गोतमाय जलेन ईमसिञ्चन् तया दिशा पिपासां नुनुद्रे चित्रभानवः प्राणा इव धामभिर्विप्रस्यावसा कामं तर्पयन्त सर्वतः सुखमागच्छन्ति तथोत्तमैर्मनुष्यैर्भवितव्यम् ॥ ११ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
What should Maruts do for whom is taught further in the eleventh Mantra.
As charitably disposed persons dig a curved well in nether ground and wet the land with water for a thirsty traveler, in the same manner, good men should be like the wonderful pranas fulfilling the desires of wisemen at places. by giving them houses to live in. They with beautiful splendor approach needy persons with help and satisfy their wants.
