यदु॒दीर॑त आ॒जयो॑ धृ॒ष्णवे॑ धीयते॒ धना॑। यु॒क्ष्वा म॑द॒च्युता॒ हरी॒ कं हनः॒ कं वसौ॑ दधो॒ऽस्माँ इ॑न्द्र॒ वसौ॑ दधः ॥
yad udīrata ājayo dhṛṣṇave dhīyate dhanā | yukṣvā madacyutā harī kaṁ hanaḥ kaṁ vasau dadho smām̐ indra vasau dadhaḥ ||
यत्। उ॒त्ऽईर॑ते। आ॒जयः॑। धृ॒ष्णवे॑। धी॒य॒ते॒। धना॑। यु॒क्ष्व। म॒द॒ऽच्युता॑। हरी॒ इति॑। कम्। हनः॑। कम्। वसौ॑। द॒धः॒। अस्मान्। इ॒न्द्र॒। वसौ॑। दधः ॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर इनको परस्पर कैसे वर्त्ताव रखना चाहिये, सो अगले मन्त्र में कहा है ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
विजय, धन और निरभिमानता
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनरेतैः परस्परं कथं वर्त्तितव्यमित्युपदिश्यते ॥
हे इन्द्र ! यद्यदाऽऽजय उदीरते तदा भवान् धृष्णवे [धना धीयते एवं मदच्युता हरी युक्ष्व] कञ्चिच्छत्रुं हनः कञ्चिन्मित्रं वसौ दधोऽतोऽस्मान् वसौ दधः ॥ ३ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
How should they (the commander of the army and soldiers) behave with one another is taught in the third Mantra.
O Indra (commander of an army) when battles arise, thou destroyest thy enemy for firmness and givest wealth to thy friends and other noble persons. Yoke thy powerful and delightful horses, humble the pride of thy foes and place us in affluence.
