वांछित मन्त्र चुनें
1478 बार पढ़ा गया

परे॑हि॒ विग्र॒मस्तृ॑त॒मिन्द्रं॑ पृच्छा विप॒श्चित॑म्। यस्ते॒ सखि॑भ्य॒ आ वर॑म्॥

अंग्रेज़ी लिप्यंतरण

parehi vigram astṛtam indram pṛcchā vipaścitam | yas te sakhibhya ā varam ||

मन्त्र उच्चारण
पद पाठ

परा॑। इ॒हि॒। विग्र॑म्। अस्तृ॑तम्। इन्द्र॑म्। पृ॒च्छ॒। वि॒पः॒ऽचित॑म्। यः। ते॒। सखि॑ऽभ्यः। आ। वर॑म्॥

1478 बार पढ़ा गया
ऋग्वेद » मण्डल:1» सूक्त:4» मन्त्र:4 | अष्टक:1» अध्याय:1» वर्ग:7» मन्त्र:4 | मण्डल:1» अनुवाक:2» मन्त्र:4


स्वामी दयानन्द सरस्वती

मनुष्य लोग विद्वानों के समीप जाकर क्या करें और वे इनके साथ कैसे वर्तें, इस विषय का उपदेश ईश्वर ने अगले मन्त्र में किया है-

पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्या की अपेक्षा करनेवाले मनुष्य लोगो ! (यः) जो विद्वान् तुझ और (ते) तेरे (सखिभ्यः) मित्रों के लिये (आवरम्) श्रेष्ठ विज्ञान को देता हो, उस (विग्रम्) जो श्रेष्ठ बुद्धिमान् (अस्तृतम्) हिंसा आदि अधर्मरहित (इन्द्रम्) विद्या परमैश्वर्य्ययुक्त (विपश्चितम्) यथार्थ सत्य कहनेवाले मनुष्य के समीप जाकर उस विद्वान् से (पृच्छ) अपने सन्देह पूछ, और फिर उनके कहे हुए यथार्थ उत्तरों को ग्रहण करके औरों के लिये तू भी उपदेश कर, परन्तु जो मनुष्य अविद्वान् अर्थात् मूर्ख ईर्ष्या करने वा कपट और स्वार्थ में संयुक्त हो, उससे तू (परेहि) सदा दूर रह॥४॥
भावार्थभाषाः - सब मनुष्यों को यही योग्य है कि प्रथम सत्य का उपदेश करनेहारे वेद पढ़े हुए और परमेश्वर की उपासना करनेवाले विद्वानों को प्राप्त होकर अच्छी प्रकार उनके साथ प्रश्नोत्तर की रीति से अपनी सब शङ्का निवृत्त करें, किन्तु विद्याहीन मूर्ख मनुष्य का सङ्ग वा उनके दिये हुए उत्तरों में विश्वास कभी न करें॥४॥

हरिशरण सिद्धान्तालंकार

‘विग्र व अस्तृत’ विपश्चित्

पदार्थान्वयभाषाः - १. गतमन्त्र में ज्ञान देने की प्रार्थना को सुनकर प्रभु कहते हैं कि (परेहि) [परा इहि] - विषयों व सांसारिक कामों से दूर होकर तू (विग्नम्) - मेधावी (अस्तृतम्) - काम - क्रोधादि से अहिंसित पुरुष को प्राप्त हो  , अर्थात् एक ज्ञानी - संयमी पुरुष के समीप पहुँचकर तू ज्ञान प्राप्त करने का प्रयत्न कर ।  २. इस (विपश्चितम्) [वि - पश् - चित्] - प्रकृति के सौन्दर्य को बारीकी से देखकर प्रभु की महिमा के चिन्तन करनेवाले ज्ञानी पुरुष से (इन्द्रम्) - परमात्मा विषय में (पृच्छा) - ज्ञान प्राप्त करने की कामना कर ।  ३. उस विपश्चित् से तू प्रश्न कर (यः) - जो (ते) - तेरे लिए तथा तेरे सब (सखिभ्यः) - समान ज्ञानप्राप्ति की कामनावाले मित्रों के लिए (वरम्) - इस वरणीय श्रेष्ठ ज्ञान - धन को (आ) [नयति] प्राप्त करता है  , आचार्य विद्यार्थी का उपनयन करता है और उसके लिए ज्ञान का आनयन [प्रापण] करता है ।   
भावार्थभाषाः - भावार्थ - हम विषयों से ऊपर उठें और वर [ज्ञानोत्कृष्ट] पुरुषों के समीप पहुँचकर ज्ञान प्राप्त करें । 

स्वामी दयानन्द सरस्वती

तत्समीपे स्थित्वा मनुष्येण किं कर्त्तव्यम्, ते च तान् प्रति किं कुर्य्युरित्युपदिश्यते।

अन्वय:

हे विद्यां चिकीर्षो मनुष्य ! यो विद्वान् तुभ्यं सखिभ्यो मित्रशीलेभ्यश्चासमन्ताद्वरं विज्ञानं ददाति, तं विग्रमस्तृतमिन्द्रं विपश्चितमुपगम्य सन्देहान् पृच्छ। यथार्थतया तदुपदिष्टान्युत्तराणि गृहीत्वाऽन्येभ्यस्त्वमपि वद। यो ह्यविद्वान् ईर्ष्यकः कपटी स्वार्थी मनुष्योऽस्ति तस्मात्सर्वदा परेहि॥४॥

पदार्थान्वयभाषाः - (परा) पृथक् (इहि) भव (विग्रम्) मेधाविनम्। वेर्ग्रो वक्तव्य इति वेः परस्या नासिकायाः स्थाने ग्रः समासान्तादेशः। उपसर्गाच्च। (अष्टा०५.४.११९) इति सूत्रस्योपरि वार्तिकम्। विग्र इति मेधाविनामसु पठितम्। (निघं०३.१५) (अस्तृतम्) अहिंसकम् (इन्द्रम्) विद्यया परमैश्वर्ययुक्तं मनुष्यम् (पृच्छ) सन्देहान् दृष्ट्वोत्तराणि गृहाण। द्व्यचोऽतस्तिङः। (अष्टा०६.३.१३५) इति दीर्घः। (विपश्चितम्) विद्वांसं य आप्तः सन्नुपदिशति। विपश्चिदिति मेधाविनामसु पठितम्। (निघं०३.१५) पुनरुक्त्याऽऽप्तत्वादिगुणवत्त्वं गृह्यते। (ते) तुभ्यम् (सखिभ्यः) मित्रस्वभावेभ्यः (आ) समन्तात् (वरम्) परमोत्तमं विज्ञानधनम्॥४॥
भावार्थभाषाः - सर्वेषां मनुष्याणामियं योग्यतास्ति-पूर्वं परोपकारिणं पण्डितं ब्रह्मनिष्ठं श्रोत्रियं पुरुषं विज्ञाय तेनैव सह प्रश्नोत्तरविधानेन सर्वाः शङ्का निवारणीयाः, किन्तु ये विद्याहीनाः सन्ति, नैव केनापि तत्सङ्गकथनोत्तरविश्वासः कर्त्तव्य इति॥४॥

डॉ. तुलसी राम

पदार्थान्वयभाषाः - Keep off the malicious maligner. Go even far, farthest to Indra, lord of divine knowledge, love and kindness, light and vision, experience and wisdom, who is good and the best choice for you and me and your friends. Go, ask, and pray.

आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड

What should men do by sitting at the feet of the wise and what should they teach them is taught in this fourth Mantra.

अन्वय:

O man desirous of acquiring knowledge; approach a learned and wise person who is truthful in mind, word and dead, who observes non-violence and who gives good knowledge to all men of friendly nature. Approach him and get your doubts cleared. After getting correct answers for your questions and doubts from him preach to others also. Keep yourself far away from him who is not learned, is jealous, deceitful and selfish.

पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रम् ) विद्यया परमैश्वर्ययुक्तं मनुष्यम् = A man possessing the wealth of wisdom. (विग्रम्) मेधाविनम् । ( निघ० ३.१५ ) = A wise man. (विपश्चितम्) आप्तं विद्वांसम् विपश्चित् इति मेधाविनामसु ( निघ० ३.१५ ) (अस्तृतम् ) अहिंसकम् = A Scholar who is truthful in mind, word and dead.
भावार्थभाषाः - It is the duty of all persons to know who is a highly learned wise man devoted to God and engaged in doing good to others. Then they should approach him and by the way of questions and answers, they should get all their doubts dispelled. But they should not associate themselves with those persons who are devoid of knowledge and should not believe in what they say.
टिप्पणी: Here Rishi Dayananda Sarasvati interprets the word (Indra) as a learned man possessing the great wealth of wisdom, as the word is derived from इदि परमैश्वर्ये Sayanacharya and following him Prof. Wilson and Griffith interpret Indra as a Deity who is to be worshipped. The adjectives used in the Mantra विग्रम्, अस्तृतम् विपश्चितम् clearly denote that here a learned wise man is meant and his duties are expressly stated. (अस्तृतम् ) Rishi Dayananda interprets it as अहिंसकम् observer of non-violence. स्तृ-हिंसायाम् नञ, Sayanacharya Wilson and Griffith take it to mean only अहिन्सितम् uninjured (Wilson) or unconquered one ( Griffith) Rishi Dayananda's interpretation is very significant, pointing out the duty of nonviolence on the part of a true teacher (पृच्छ )-admittedly means-ask questions. But Sayanacharya unjustifiably confines it to asking Indra about the fitness of the priest असौ स्तोता सम्यक् स्तुतवान् न वेति प्रश्नं कुरु which Wilson translates as. “Ask him (Indra) of the fitness of the learned priest who recites his praise" Why to narrow down the universal teaching of the Vedas in this way? This is what Sayanacharya and his followers have done, that is why Rishi Dayananda had to criticize their interpretation in his commentary Every one knows that Varam (वरम् ) means good. Rishi Dayananda has taken it to mean वरं विज्ञानम् Good Knowledge that a Scholar gives, but Sayanacharya has interpreted it as श्रेष्ठं धनं पुत्रादिकम् i. e. Good Wealth in the form of son etc. It is in almost all places that Sayana gives this narrow and materialistic or ritualistic meaning to the words.

माता सविता जोशी

(यह अनुवाद स्वामी दयानन्द सरस्वती जी के आधार पर किया गया है।)
भावार्थभाषाः - सर्व माणसांनी प्रथम सत्याचा उपदेश करणाऱ्या वेदाध्ययन केलेल्या व परमेश्वराची उपासना करणाऱ्या विद्वानांना भेटून चांगल्या प्रकारे त्यांच्याबरोबर प्रश्नोत्तर पद्धतीने आपल्या सर्व शंकांचे निरसन करावे; परंतु विद्याहीन मूर्ख माणसांवर किंवा त्यांनी दिलेल्या उत्तरांवर कधीही विश्वास ठेवू नये. ॥ ४ ॥