अ॒स्मे ऊ॒ षु वृ॑षणा मादयेथा॒मुत्प॒णीँर्ह॑तमू॒र्म्या मद॑न्ता। श्रु॒तं मे॒ अच्छो॑क्तिभिर्मती॒नामेष्टा॑ नरा॒ निचे॑तारा च॒ कर्णै॑: ॥
asme ū ṣu vṛṣaṇā mādayethām ut paṇīm̐r hatam ūrmyā madantā | śrutam me acchoktibhir matīnām eṣṭā narā nicetārā ca karṇaiḥ ||
अ॒स्मे इति॑। ऊँ॒ इति॑। सु। वृ॒ष॒णा॒। मा॒द॒ये॒था॒म्। उत् प॒णीन्। ह॒त॒म्। ऊ॒र्म्या। मद॑न्ता। श्रु॒तम्। मे॒। अच्छो॑क्तिऽभिः। म॒ती॒नाम्। एष्टा॑। न॒रा॒। निऽचे॑तारा। च॒। कर्णैः॑ ॥ १.१८४.२
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
प्राणसाधना से ज्ञानप्रवणता
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
हे वृषणा ! निचेतारा नरा युवां पणीनस्मे सुमादयेथामूर्म्या सह मदन्ता दुष्टानुद्धतं मतीनामच्छोक्तिभिर्योहमेष्टा तस्य च मे सुष्ठूक्तिं कर्णैरु श्रुतम् ॥ २ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The sermons of learned persons delight all.
O mightily, highly learned teachers and preachers! make us to have our noble dealings exceedingly happy and destroy the wicked. We are joyful within the night (through meditation etc.) O leaders ! with your own ears listen my praises addressed to you couched in pure words of wise men, as they use the power of discretion.
