आ वा॒मश्वा॑स॒: शुच॑यः पय॒स्पा वात॑रंहसो दि॒व्यासो॒ अत्या॑:। म॒नो॒जुवो॒ वृष॑णो वी॒तपृ॑ष्ठा॒ एह स्व॒राजो॑ अ॒श्विना॑ वहन्तु ॥
ā vām aśvāsaḥ śucayaḥ payaspā vātaraṁhaso divyāso atyāḥ | manojuvo vṛṣaṇo vītapṛṣṭhā eha svarājo aśvinā vahantu ||
आ। वा॒म्। अश्वा॑सः। शुच॑यः। प॒यः॒ऽपाः। वात॑ऽरंहसः। दि॒व्यासः॑। अत्याः॑। म॒नः॒ऽजुवः॑। वृष॑णः। वी॒तऽपृ॑ष्ठाः। आ। इ॒ह। स्व॒ऽराजः॑। अ॒श्विना॑। व॒ह॒न्तु॒ ॥ १.१८१.२
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
कैसे इन्द्रियाश्व
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
हे विद्वांसौ येऽश्वासः शुचयः पयस्पा दिव्यासो वातरंहसो मनोजुवो वृषणो वीतपृष्ठा स्वराजो अत्या आ सन्ति त इव वामश्विनाऽऽवहन्तु ॥ २ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The knowledge of substances leads men to happiness.
O learned persons ! the horses ( in the form of electricity fires etc.) which are speedy, of pure breed, drinkers of clean water, swift as the wind, divine, quick-moving like the mind of a man, vigorous, well-backed and self-irradiating, may they bring you hither to the site of Yajna etc. You are benevolent like the air and electricity.
