य॒ज्ञो हि ष्मेन्द्रं॒ कश्चि॑दृ॒न्धञ्जु॑हुरा॒णश्चि॒न्मन॑सा परि॒यन्। ती॒र्थे नाच्छा॑ तातृषा॒णमोको॑ दी॒र्घो न सि॒ध्रमा कृ॑णो॒त्यध्वा॑ ॥
yajño hi ṣmendraṁ kaś cid ṛndhañ juhurāṇaś cin manasā pariyan | tīrthe nācchā tātṛṣāṇam oko dīrgho na sidhram ā kṛṇoty adhvā ||
य॒ज्ञः। हि। स्म॒। इन्द्र॑म्। कः। चि॒त्। ऋ॒न्धन्। जु॒हु॒रा॒णः। चि॒त्। मन॑सा। प॒रि॒ऽयन्। ती॒र्थे। न। अच्छ॑। त॒तृ॒षा॒णम्। ओकः॑। दी॒र्घः। न। सि॒ध्रम्। आ। कृ॒णो॒ति॒। अध्वा॑ ॥ १.१७३.११
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पूर्वोक्त विषय को विशद करते हुए अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
यज्ञशीलता न कि कुटिलता
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पूर्वोक्तं विषयमाह ।
कश्चिद्यज्ञो हि ष्मेन्द्रमृन्धन्मनसा जुहुराणश्चित्परियँस्तीर्थे न स्थानेऽच्छ ततृषाणं दीर्घ ओको नाध्वरूपः सिध्रमा कृणोति ॥ ११ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The means of happiness are mentioned.
It is the Yajna in the form of the discharge of the duties by a ruler. It augments his power and makes him to advance. It includes to be harsh and strict sometime to a wicked person, in order to treat him with a lesson. This step is like a lake to a thirsty person near a pious spot. The treading upon the right path may be a long path, but is an easy and quick than a sinful long path.
