को वो॒ऽन्तर्म॑रुत ऋष्टिविद्युतो॒ रेज॑ति॒ त्मना॒ हन्वे॑व जि॒ह्वया॑। ध॒न्व॒च्युत॑ इ॒षां न याम॑नि पुरु॒प्रैषा॑ अह॒न्यो॒३॒॑ नैत॑शः ॥
ko vo ntar maruta ṛṣṭividyuto rejati tmanā hanveva jihvayā | dhanvacyuta iṣāṁ na yāmani purupraiṣā ahanyo naitaśaḥ ||
कः। वः॒। अ॒न्तः। म॒रु॒तः॒। ऋ॒ष्टि॒ऽवि॒द्यु॒तः॒। रेज॑ति। त्मना॑। हन्वा॑ऽइव। जि॒ह्वया॑। ध॒न्व॒ऽच्युतः॑। इ॒षाम्। न। याम॑नि। पु॒रु॒ऽप्रैषाः॑। अ॒ह॒न्यः॑। न। एत॑शः ॥ १.१६८.५
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
'श्रद्धा'-कर्म-'विद्या'
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
हे पुरुप्रैषा ऋष्टिविद्युतो मरुतो वोऽन्तः को रेजति। जिह्वया हन्वेव त्मना को वोऽन्ता रेजति। इषां धन्वच्युतो मेधा नाहन्य एतशो न यामनि युष्मान् कः संयुनक्ति ॥ ५ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The learned scholars should satisfy the truth-seekers.
The learned and brave persons are approached by many. They have sharp weapons and their enemy stands terrified. Who sets you to command (set in motion) by the tongue? As the clouds (rain-falls) are essential for good crops, for the fulfilment of desires. None can withstand you on account of your bravery, though they may provoke you in various ways in arguments, like a horse in its daily training.
