सोमा॑सो॒ न ये सु॒तास्तृ॒प्तांश॑वो हृ॒त्सु पी॒तासो॑ दु॒वसो॒ नास॑ते। ऐषा॒मंसे॑षु र॒म्भिणी॑व रारभे॒ हस्ते॑षु खा॒दिश्च॑ कृ॒तिश्च॒ सं द॑धे ॥
somāso na ye sutās tṛptāṁśavo hṛtsu pītāso duvaso nāsate | aiṣām aṁseṣu rambhiṇīva rārabhe hasteṣu khādiś ca kṛtiś ca saṁ dadhe ||
सोमा॑सः। न। ये। सु॒ताः। तृ॒प्तऽअं॑शवः। हृ॒त्ऽसु। पी॒तासः॑। दु॒वसः॑। न। आस॑ते। आ। ए॒षा॒म्। अंसे॑षु। र॒म्भिणी॑ऽइव। र॒र॒भे॒। हस्ते॑षु। खा॒दिः। च॒। कृ॒तिः। च॒। सम्। द॒धे॒ ॥ १.१६८.३
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
क्रियाशीलता व भोजन
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
अहं ये सुतास्तृप्तांशवः सोमासो हृत्सु पीतासो न दुवसो न आसत एषामंसेषु रम्भिणीव आरारभे। यैर्हस्तेषु खादिश्च कृतिश्च ध्रियते तैस्सह सर्वाः सत्क्रियाः सन्दधे ॥ ३ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The attributes of learned persons.
I join all my noble actions with persons who are like the Soma plants, with well nourished branches. These grow further then poured out (in libations) and are imbibed. Such persons get affection from all men, and they render useful service voluntarily and selflessly. I depend upon their shoulders like an active good wife (Depending upon her husband expert in domestic works). Such people have food material at their disposal as well as the power of action.
