अनु॑त्त॒मा ते॑ मघव॒न्नकि॒र्नु न त्वावाँ॑ अस्ति दे॒वता॒ विदा॑नः। न जाय॑मानो॒ नश॑ते॒ न जा॒तो यानि॑ करि॒ष्या कृ॑णु॒हि प्र॑वृद्ध ॥
anuttam ā te maghavan nakir nu na tvāvām̐ asti devatā vidānaḥ | na jāyamāno naśate na jāto yāni kariṣyā kṛṇuhi pravṛddha ||
अनु॑त्तम्। आ। ते॒। म॒घ॒व॒न्। नकिः॑। नु। न। त्वाऽवा॑न्। अ॒स्ति॒। दे॒वता॑। विदा॑नः। न। जाय॑मानः। नश॑ते। न। जा॒तः। यानि॑। क॒रि॒ष्या। कृ॒णु॒हि। प्र॒ऽवृ॒द्धः॒ ॥ १.१६५.९
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
'अनुपम' प्रभु
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
हे मघवन् ते तवाऽनुत्तं नकिर्विद्यते त्वावानन्यो देवता विदानो नास्ति जायमानो नु न नशते जातो न नशते। हे प्रवृद्ध त्वं यानि करिष्या सन्ति तानि न्वाकृणुहि ॥ ९ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The human beings should follow the God's path.
O Lord! there is nothing in the universe which is not inspired and pervaded by you. There is no divinity, wisdom and power parallel to you. None was or is ever born matching you, nor will ever be such in future. Neither in past or in present, nor in future, one would excel you ever in power. None can ever surpass Your glory, O the greatest of all !
