स्त्रिय॑: स॒तीस्ताँ उ॑ मे पुं॒स आ॑हु॒: पश्य॑दक्ष॒ण्वान्न वि चे॑तद॒न्धः। क॒विर्यः पु॒त्रः स ई॒मा चि॑केत॒ यस्ता वि॑जा॒नात्स पि॒तुष्पि॒तास॑त् ॥
striyaḥ satīs tām̐ u me puṁsa āhuḥ paśyad akṣaṇvān na vi cetad andhaḥ | kavir yaḥ putraḥ sa īm ā ciketa yas tā vijānāt sa pituṣ pitāsat ||
स्त्रियः॑। स॒तीः। तान्। ऊँ॒ इति॑। मे॒। पुं॒सः। आ॑आ॒हुः॒। पश्य॑त्। अ॒क्ष॒ण्ऽवान्। न। वि। चे॒त॒त्। अ॒न्धः। क॒विः। यः। पु॒त्रः। सः। ई॒म्। आ। चि॒के॒त॒। यः। ता। वि॒ऽजा॒नात्। सः। पि॒तुः। पि॒ता। अ॒स॒त् ॥ १.१६४.१६
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अब विद्वान् और विदुषी स्त्रियों के विषय को कहते हैं ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
स्त्री होते हुए पुमान्, पुत्र होते हुए पिता के भी पिता
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अथ विद्वद्विदुषीविषयमाह ।
हे मनुष्या यान् अक्षण्वान् पश्यदन्धो न विचेतत् सतीः स्त्रिय आहुस्तानु मे पुंसो जनान् विजानीत। यः कविः पुत्रस्ता तानीमा विजानात् स विद्वान् स्यात् यो विद्वान् भवेत् स पितुष्पितासदिति यूयं चिकेत ॥ १६ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Certain attributes and duties of the learned men and women are placed.
Those women who are endowed with wisdom, good education and other noble virtues are not inferior to men possessing good virtues and vitality (they are equally to be honored and respected). Only one who has eyes (wise man) beholds it. The blind (ignorant) does not see. He who is a sage son understands all this and he who discriminates between right and wrong is the father of the father. (He is to be revered like a father even by elderly persons).
