यु॒वं ह॒ गर्भं॒ जग॑तीषु धत्थो यु॒वं विश्वे॑षु॒ भुव॑नेष्व॒न्तः। यु॒वम॒ग्निं च॑ वृषणाव॒पश्च॒ वन॒स्पतीँ॑रश्विना॒वैर॑येथाम् ॥
yuvaṁ ha garbhaṁ jagatīṣu dhattho yuvaṁ viśveṣu bhuvaneṣv antaḥ | yuvam agniṁ ca vṛṣaṇāv apaś ca vanaspatīm̐r aśvināv airayethām ||
यु॒वम्। ह॒। गर्भ॑म्। जग॑तीषु। ध॒त्थः॒। यु॒वम्। विश्वे॑षु। भुव॑नेषु। अ॒न्तरिति॑। यु॒वम्। अ॒ग्निम्। च॒। वृ॒ष॒णौ॒। अ॒पः। च॒। वन॒स्पती॑न्। अ॒श्वि॒नौ॒। ऐर॑येथाम् ॥ १.१५७.५
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
जगती व भुवन-क्रियाशील व समृद्ध
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
हे वृषणावश्विनौ युवं जगतीषु गर्भं धत्थो युवं ह विश्वेषु भुवनेष्वन्तरग्निं चैरयेथाम्। युवमपो वनस्पतींश्चैरयेथाम् ॥ ५ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
In the praise of teacher-preacher combine.
O teachers and preachers! you are like the sun and the moon, you shower happiness, sustain knowledge like the womb in various earth like planets. You set in motion fire, water and the trees of the forest to accomplish various purposes.
