आ धे॒नवो॑ मामते॒यमव॑न्तीर्ब्रह्म॒प्रियं॑ पीपय॒न्त्सस्मि॒न्नूध॑न्। पि॒त्वो भि॑क्षेत व॒युना॑नि वि॒द्वाना॒साविवा॑स॒न्नदि॑तिमुरुष्येत् ॥
ā dhenavo māmateyam avantīr brahmapriyam pīpayan sasminn ūdhan | pitvo bhikṣeta vayunāni vidvān āsāvivāsann aditim uruṣyet ||
आ। धे॒नवः॑। मा॒म॒ते॒यम्। अव॑न्तीः। ब्र॒ह्म॒ऽप्रिय॑म्। पी॒प॒य॒न्। सस्मि॑न्। ऊध॑न्। पि॒त्वः। भि॒क्षे॒त॒। व॒युना॑नि। वि॒द्वान्। आ॒सा। आ॒ऽविवा॑सन्। अदि॑तिम्। उ॒रु॒ष्ये॒त् ॥ १.१५२.६
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
ब्रह्मकामी
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
यथा धेनवः सस्मिन्नूधन्भवेन दुग्धेन वत्सान् पुष्यन्ति तथा या स्त्रियो ब्रह्मप्रियं मामतेयमवन्तीः सत्य आपीपयन् यथा वा विद्वानासा पित्वो भिक्षेताऽदितिमाविवासन् वयुनान्युरुष्येत्तथाऽध्यापिका स्त्री पाठकाः पुरुषा अन्यान् विद्याशिक्षा ग्राहयेयुः ॥ ६ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The male and female teachers should impart leteal learning.
Milch cows feed their calves with milk in their udders. The mothers, likewise, protect only their sons and daughters if they are lover of the Vedas. They make such issues strong by giving good food. A learned student begs food for himself. He also renders service to his teacher well and in return acquires eternal knowledge and preserves his wisdom. We all should follow similarly. The learned men and women should educate boys and girls respectively.
