त्वं वृथा॑ न॒द्य॑ इन्द्र॒ सर्त॒वेऽच्छा॑ समु॒द्रम॑सृजो॒ रथाँ॑ इव वाजय॒तो रथाँ॑ इव। इ॒त ऊ॒तीर॑युञ्जत समा॒नमर्थ॒मक्षि॑तम्। धे॒नूरि॑व॒ मन॑वे वि॒श्वदो॑हसो॒ जना॑य वि॒श्वदो॑हसः ॥
tvaṁ vṛthā nadya indra sartave cchā samudram asṛjo rathām̐ iva vājayato rathām̐ iva | ita ūtīr ayuñjata samānam artham akṣitam | dhenūr iva manave viśvadohaso janāya viśvadohasaḥ ||
त्वम्। वृथा॑। न॒द्यः॑। इ॒न्द्र॒। सर्त॑वे। अच्छ॑। स॒मु॒द्रम्। अ॒सृ॒जः॒। रथा॑न्ऽइव। वा॒ज॒य॒तः। रथा॑न्ऽइव। इ॒तः। ऊ॒तीः। अ॒यु॒ञ्ज॒त॒। स॒मा॒नम्। अर्थ॑म्। अक्षि॑तम्। धे॒नूःऽइ॑व। मन॑वे। वि॒श्वऽदो॑हसः। जना॑य। वि॒श्वऽदो॑हसः ॥ १.१३०.५
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर इस संसार में कौन प्रकाशित होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
पवन चित्तवृत्ति प्रभु की ओर
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनः केऽत्र प्रकाशिता जायन्त इत्याह ।
हे इन्द्र त्वं यथा नद्यः समुद्रं वृथा सृजन्ति तथा रथानिव वाजयतो रथानिव सर्त्तवे अच्छासृजः। जनाय विश्वदोहस इव ये मनवे विश्वदोहसस्सन्तो भवन्तो धेनूरिवेत ऊती रक्षितं समानमर्थं चायुञ्जत तेऽत्यन्तमानन्दं प्राप्नुवन्ति ॥ ५ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Who shine in this world is told further in the fifth Mantra.
O Indra (Master of knowledge ) Thou makest good paths to go to distant places, as the rivers go to the sea without effort or as heroes mount on their chariots, when desiring to go to the battle field. Those persons enjoy much bliss, who fill the world with noble virtues for a thoughtful person and who being fillers of the universe with happiness, act like the milch-cows, with these protective powers gathering undecaying common articles useful to all.
