द॒स्मो हि ष्मा॒ वृष॑णं॒ पिन्व॑सि॒ त्वचं॒ कं चि॑द्यावीर॒ररुं॑ शूर॒ मर्त्यं॑ परिवृ॒णक्षि॒ मर्त्य॑म्। इन्द्रो॒त तुभ्यं॒ तद्दि॒वे तद्रु॒द्राय॒ स्वय॑शसे। मि॒त्राय॑ वोचं॒ वरु॑णाय स॒प्रथ॑: सुमृळी॒काय॑ स॒प्रथ॑: ॥
dasmo hi ṣmā vṛṣaṇam pinvasi tvacaṁ kaṁ cid yāvīr araruṁ śūra martyam parivṛṇakṣi martyam | indrota tubhyaṁ tad dive tad rudrāya svayaśase | mitrāya vocaṁ varuṇāya saprathaḥ sumṛḻīkāya saprathaḥ ||
द॒स्मः। हि। ष्म॒। वृष॑णम्। पिन्व॑सि। त्वच॑म्। कम्। चि॒त्। या॒वीः॒। अ॒ररु॑म्। शू॒र॒। मर्त्य॑म्। प॒रि॒ऽवृ॒णक्षि॑। मर्त्य॑म्। इन्द्र॑। उ॒त। तुभ्य॑म्। तत्। दि॒वे। तत्। रु॒द्राय॑। स्वऽय॑शसे। मि॒त्राय॑। वोच॑म्। वरु॑णाय। स॒ऽप्रथः॑। सु॒ऽमृ॒ळी॒काय॑। स॒ऽप्रथः॑ ॥ १.१२९.३
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर कौन संसार का उपकार करनेवाले होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
वृषण अररु
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनः के जगदुपकारका भवन्तीत्याह ।
हे शूरेन्द्र हि यतो दस्मस्त्वं यं कञ्चित् त्वचं यावीर्वृषणमररुं मर्त्यमिव मर्त्यं परिवृणक्षि पिन्वस्यतस्तस्मै स्वयशसे मित्राय तुभ्यं च तद्वोचं दिवे रुद्राय वरुणाय सुमृळीकाय सप्रथ इव सप्रथोऽहं तदुत स्म वोचम् ॥ ३ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Who are benefactors of the world is told further in third Mantra.
O brave President of the Assembly, Thou art destroyer of thy foes, and subduer of those wicked persons who cover (annihilate) righteousness. Thou Servest those mortals who are showerers of knowledge and thereby conveyors of delight to all, making them free to do noble deeds. Therefore I free do to noble deeds who get good reputation on account of virtues, praise thee and utter glorifying words to thee that cousest wicked men to weep, glorious and good friend of all, giver of good happiness and desiring welfare of all good people.
