क्रत्वा॒ यद॑स्य॒ तवि॑षीषु पृ॒ञ्चते॒ऽग्नेरवे॑ण म॒रुतां॒ न भो॒ज्ये॑षि॒राय॒ न भो॒ज्या॑। स हि ष्मा॒ दान॒मिन्व॑ति॒ वसू॑नां च म॒ज्मना॑। स न॑स्त्रासते दुरि॒ताद॑भि॒ह्रुत॒: शंसा॑द॒घाद॑भि॒ह्रुत॑: ॥
kratvā yad asya taviṣīṣu pṛñcate gner aveṇa marutāṁ na bhojyeṣirāya na bhojyā | sa hi ṣmā dānam invati vasūnāṁ ca majmanā | sa nas trāsate duritād abhihrutaḥ śaṁsād aghād abhihrutaḥ ||
क्रत्वा॑। यत्। अ॒स्य॒। तवि॑षीषु। पृ॒ञ्चते॑। अ॒ग्नेः। अवे॑न। म॒रुता॒म्। न। भो॒ज्या॑। इ॒षि॒राय। न। भो॒ज्या॑। सः। हि। स्म॒। दान॑म्। इन्व॑ति। वसू॑नाम्। च॒। म॒ज्मना॑। सः। नः॒। त्रा॒स॒ते॒। दुः॒ऽइ॒तात्। अ॒भि॒ऽह्रुतः॑। शंसा॑त्। अ॒घात्। अ॒भि॒ऽह्रुतः॑ ॥ १.१२८.५
स्वामी दयानन्द सरस्वती
इस संसार में उत्तम सुख का विधान करनेवाले कौन होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
तीन व्रत
स्वामी दयानन्द सरस्वती
केऽत्र कल्याणविधायका भवन्तीत्याह ।
यदस्य क्रत्वाऽवेन मरुतामग्नेरिषिराय भोज्या नेव भोज्या न तविषीषु पृञ्चते यो हि मज्मना वसूनां च दानमिन्वति यो नोऽभिह्रुतो दुरितादभिह्रुतोऽघात् त्रासते शंसात् संयोजयति स स्म सुखं प्राप्नोति स च सुखकारी जायते स स्म विद्वान् पूज्यः स सर्वाऽभिरक्षको भवति ॥ ५ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Who are the benefactors of humanity is told in the fifth Mantra.
That man enjoys happiness and gives delight to others, who supplies all necessary articles and edibles to a learned person well-versed in the science of the fire and the winds, with the intellect and protection of the commander of the Army and his brave soldiers. He gets the gifts from the Vasus-persons who observe Brahamcharya up to the age of at least 24 years, on account of his own strength and other virtues. He preserves us from crooked sin, wickedness and overpowering male violence that cause misery and unites us with admirable qualities. Such a man becomes a protector on all sides and is respected and revered everywhere.
