दृ॒ळ्हा चि॑दस्मा॒ अनु॑ दु॒र्यथा॑ वि॒दे तेजि॑ष्ठाभिर॒रणि॑भिर्दा॒ष्ट्यव॑से॒ऽग्नये॑ दा॒ष्ट्यव॑से। प्र यः पु॒रूणि॒ गाह॑ते॒ तक्ष॒द्वने॑व शो॒चिषा॑। स्थि॒रा चि॒दन्ना॒ नि रि॑णा॒त्योज॑सा॒ नि स्थि॒राणि॑ चि॒दोज॑सा ॥
dṛḻhā cid asmā anu dur yathā vide tejiṣṭhābhir araṇibhir dāṣṭy avase gnaye dāṣṭy avase | pra yaḥ purūṇi gāhate takṣad vaneva śociṣā | sthirā cid annā ni riṇāty ojasā ni sthirāṇi cid ojasā ||
दृ॒ळ्हा। चि॒त्। अ॒स्मै॒। अनु॑। दुः॒। यथा॑। वि॒दे। तेजि॑ष्ठाभिः। अ॒रणि॑ऽभिः। दा॒ष्टि॒। अव॑से। अ॒ग्नये॑। दा॒ष्टि॒। अव॑से। प्र। यः। पु॒रूणि॑। गाह॑ते। तक्ष॑त्। वना॑ऽइव। शो॒चिषा॑। स्थि॒रा। चि॒त्। अन्ना॑। नि। रि॒णा॒ति॒। ओज॑सा। नि। स्थि॒राणि॑। चि॒त्। ओज॑सा ॥ १.१२७.४
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर न्यायाधीशों को कैसे वर्त्तना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
तेजिष्ठ अरणियों के द्वारा
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनर्न्यायाधीशैः कथं वर्त्तितव्यमित्याह ।
हे मनुष्या यथा विद्वाँस्तेजिष्ठाभिररणिभिरस्मै विदेऽवसेऽग्नये दाष्टि विद्वांसो वा दृढा स्थिरा निश्चलानि चिद्विज्ञानान्यनुदुस्तथा योऽवसे दाष्टि तक्षत्सन् सूर्यो वनेव शोचिषा पुरूणि शत्रुदलानि प्रगाहते। ओजसा स्थिराणि कर्माणि निरिणाति चिदोजसाऽन्ना चिन् निरिणाति स सुखमवाप्नोति ॥ ४ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
How should Magistrates or Judges behave is told in the fourth Mantra.
O men. that person alone enjoys happiness who offers presents to the fire-like learned President of the Assembly, for protection as splendid fuels for Kindling the fire and as Scholars give eternal sciences to men. By resplendent means, he grants us grace for our preservation. Being full of splendour like the sun, dissolving waters from his rays, dispersing his enemies, he dissolves many powerful foes by his splendour. By his might, performs many acts of permanent value. He gets food by his power, as an influential person.
