ए॒वेदे॒षा पु॑रु॒तमा॑ दृ॒शे कं नाजा॑मिं॒ न परि॑ वृणक्ति जा॒मिम्। अ॒रे॒पसा॑ त॒न्वा॒३॒॑ शाश॑दाना॒ नार्भा॒दीष॑ते॒ न म॒हो वि॑भा॒ती ॥
eved eṣā purutamā dṛśe kaṁ nājāmiṁ na pari vṛṇakti jāmim | arepasā tanvā śāśadānā nārbhād īṣate na maho vibhātī ||
ए॒व। इत्। ए॒षा। पु॒रु॒ऽतमा॑। दृ॒शे। कम्। न। अजा॑मिम्। न। परि॑। वृ॒ण॒क्ति॒। जा॒मिम्। अ॒रे॒पसा॑। त॒न्वा॑। शाश॑दाना। न। अर्भा॑त्। ईष॑ते। न। म॒हः। वि॒ऽभा॒ती ॥ १.१२४.६
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
पुरुतमा उषा
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
यथारेपसा तन्वा शाशदाना पुरुतमा स्त्री देशे कं सुखं पतिं न न परिवृणक्ति पतिश्च जामिं न सुखं न परित्यजति। अजामिं च परित्यजति तथैवैषोषा अभ्रादिन्महो विभाती सती स्थूलं न परिजहाति किन्तु सर्वमीषते ॥ ६ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The same subject is continued.
As a Chaste wife shining and looking charming with her spotless body, desirous of getting many useful objects, does not leave her husband who is giver of joy and as a husband does not leave his wife but refrains from the Union with other women, in the same manner, this Dawn brightly shining turneth not from the high nor from the humble. She illuminates all equally.
