वि॒द्वांसा॒विद्दुर॑: पृच्छे॒दवि॑द्वानि॒त्थाप॑रो अचे॒ताः। नू चि॒न्नु मर्ते॒ अक्रौ॑ ॥
vidvāṁsāv id duraḥ pṛcched avidvān itthāparo acetāḥ | nū cin nu marte akrau ||
वि॒द्वांसौ॑। इत्। दुरः॑। पृ॒च्छे॒त्। अवि॑द्वान्। इ॒त्था। अप॑रः। अ॒चे॒ताः। नु। चि॒त्। नु। मर्ते॑। अक्रौ॑ ॥ १.१२०.२
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
वासनाओं से अनाक्रान्त
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
यथाऽचेता अविद्वान् विद्वांसौ दुरः पृच्छेदित्थाऽपरो विद्वानिदेव नु पृच्छेत्। अक्रौ मर्त्ते चिदपि नु पृच्छेद्यतोऽयमालस्यं त्यक्त्वा पुरुषार्थे प्रवर्त्तेत ॥ २ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The same subject is continued.
An ignorant person devoid of wisdom should put questions to a learned wise man regarding destroying enemies (internal and external) learned person should also put such questions to him in order to gain more knowledge. Question should also be put to a lazy person so that he may give up indolence and may become industrious.
