मा च्छे॑द्म र॒श्मीँरिति॒ नाध॑मानाः पितॄ॒णां श॒क्तीर॑नु॒यच्छ॑मानाः। इ॒न्द्रा॒ग्निभ्यां॒ कं वृष॑णो मदन्ति॒ ता ह्यद्री॑ धि॒षणा॑या उ॒पस्थे॑ ॥
mā cchedma raśmīm̐r iti nādhamānāḥ pitṝṇāṁ śaktīr anuyacchamānāḥ | indrāgnibhyāṁ kaṁ vṛṣaṇo madanti tā hy adrī dhiṣaṇāyā upasthe ||
मा। छे॒द्म॒। र॒श्मीन्। इति॑। नाध॑मानाः। पि॒तॄ॒णाम्। श॒क्तीः। अ॒नु॒ऽयच्छ॑मानाः। इ॒न्द्रा॒ग्निऽभ्या॑म्। कम्। वृष॑णः। म॒द॒न्ति॒। ता। हि। अद्री॒ इति॑। धि॒षणा॑याः। उ॒पऽस्थे॑ ॥ १.१०९.३
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उनको क्या न करना चाहिये, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
अविच्छिन्न ज्ञानरश्मियाँ तथा पालकशक्ति
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनरेताभ्यां किन्न कर्त्तव्यमित्युपदिश्यते ।
यथा वृषणो यावद्री वर्त्तते ता सम्यग्विज्ञायैताभ्यामिन्द्राग्निभ्यां धिषणाया उपस्थे कं प्राप्य मदन्ति तथा पितॄणां रश्मीन् नाधमानाः शक्तीरनुयच्छमाना वयं मदेमहीति विज्ञायैतदादिविद्यानां मूलं मा छेद्म ॥ ३ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
What should not be done with them (Indra and Agni) is taught further in the third Mantra.
As mighty persons enjoy happiness by knowing well electricity and fire which are indestructible in their causal form and utilize them in all dealings of intellect, in the same manner, let us also enjoy happiness following the knowledge, wisdom and splendor of the experienced father by approaching learned persons or acting according to different seasons in order to keep health. Let us never cut off the root of these sciences.
