नाना॒ हि त्वा॒ हव॑माना॒ जना॑ इ॒मे धना॑नां धर्त॒रव॑सा विप॒न्यव॑:। अ॒स्माकं॑ स्मा॒ रथ॒मा ति॑ष्ठ सा॒तये॒ जैत्रं॒ ही॑न्द्र॒ निभृ॑तं॒ मन॒स्तव॑ ॥
nānā hi tvā havamānā janā ime dhanānāṁ dhartar avasā vipanyavaḥ | asmākaṁ smā ratham ā tiṣṭha sātaye jaitraṁ hīndra nibhṛtam manas tava ||
नाना॑। हि। त्वा॒। हव॑मानाः। जनाः॑। इ॒मे। धना॑नाम्। ध॒र्तः॒। अव॑सा। वि॒प॒न्यवः॑। अ॒स्माक॑म्। स्म॒। रथ॑म्। आ। ति॒ष्ठ॒। सा॒तये॑। जैत्र॑म्। हि। इ॒न्द्र॒। निऽभृ॑तम्। मनः॑। तव॑ ॥ १.१०२.५
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उनको परस्पर युद्ध में कैसे वर्त्तना चाहिये, यह विषय अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
‘जैत्र - निभृत’ मन
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तैः परस्परं तत्र कथं वर्त्तितव्यमित्युपदिश्यते ।
हे इन्द्र त्वं धनानां सातये स्म यत्र तव मनो निभृतं तमस्माकं जैत्रं रथं ह्यातिष्ठ। हे धर्त्तस्तवाज्ञायां स्थिता अवसा सह वर्त्तमाना नाना हवमाना विपन्यवो जना इमे वयं त्वानुकूलं हि वर्त्तेमहि ॥ ५ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
How should they (soldiers) behave with one another is taught in the fifth Mantra.
O Indra (Commander of the army and protector of the brave soldiers). Many are the men skilled in archery and the use of various arms. O upholder of wealth, we who are of good conduct and full of intelligence, follow thee and obey thy commands. Thy mind is composed and resolved. on victory. Mount on thy victorious car in the form of aero plane etc. and divide wealth that is obtained from victory among persons justly.
